Finančná gramotnosť a národný štandard: ako ich prepojiť so ŠkVP

Národný štandard finančnej gramotnosti a nový štátny vzdelávací program pre základné vzdelávanie sú dva samostatné dokumenty, ktoré sa navzájom necitujú a delia žiakov na iné skupiny. Štandard z roku 2017 rozpisuje šesť tém do troch úrovní podľa stupňa vzdelania. Nový štátny vzdelávací program zaraďuje finančnú gramotnosť medzi šesť prierezových gramotností a jej gradáciu píše na koniec 3., 5. a 9. ročníka. Zosúladiť ich musí škola sama, a to na štyroch konkrétnych miestach ŠkVP: v cieľoch výchovy a vzdelávania, v učebnom pláne, v učebných osnovách a v kapitole o hodnotení.

Údaje v článku platia k 3. augustu 2026.

Prečo sú to dva dokumenty a ktorý z nich zaväzuje

Národný štandard finančnej gramotnosti vo verzii 1.2 schválilo ministerstvo 9. marca 2017 pod číslom 2017-1053/10961:12-10E0 s účinnosťou od 1. septembra 2017. Naďalej ho zverejňuje na svojom webe a nezrušilo ho. Popisuje sa v ňom ako „rámec pre tvorbu školských vzdelávacích programov" a je adresovaný zriaďovateľom, učiteľom a tvorcom ŠkVP.

Nový štátny vzdelávací program pre základné vzdelávanie o ňom mlčí. V konsolidovanom znení podľa dodatku č. 5 sa slovné spojenie „finančná gramotnosť" vyskytuje jediný raz — v zozname šiestich prierezových gramotností. Vlastné vymedzenie finančnej gramotnosti má program v prílohe Vymedzenie gramotností a ich gradačná postupnosť, kde je rozpísaná do postojového, obsahového a procesuálneho rámca a do troch gradačných bodov na konci 3., 5. a 9. ročníka.

Záväzný pre vypracovanie ŠkVP je podľa § 6 ods. 6 zákona č. 245/2008 Z. z. štátny vzdelávací program. Národný štandard je podklad, nie zoznam položiek na odpísanie. Zaväzuje aj tretia vec, na ktorú sa zabúda: § 4 písm. d) zákona č. 245/2008 Z. z. menuje finančnú gramotnosť medzi cieľmi výchovy a vzdelávania. Ciele výchovy a vzdelávania sú pritom povinnou kapitolou ŠkVP podľa § 7 ods. 4 písm. b).

Kde presne sa finančná gramotnosť dostane do ŠkVP

Prierezové gramotnosti nemajú v novom kurikule vlastnú kapitolu. Metodický sprievodca NIVaM to hovorí priamo: v štátnom vzdelávacom programe „už nie je možné nájsť samostatne vyčlenený obsah tzv. prierezových tém". Ciele a obsahy prierezových gramotností sú rozpustené vo vzdelávacích oblastiach. Preto sa hľadajú na štyroch miestach.

| Miesto v ŠkVP | Čo tam patrí | Právny alebo metodický základ | |---|---|---| | Ciele výchovy a vzdelávania | Zmienka o finančnej gramotnosti ako o cieli, previazaná s víziou školy | § 7 ods. 4 písm. b) a § 4 písm. d) zákona č. 245/2008 Z. z. | | Učebný plán školy | Tematické dni pre 2. a 3. cyklus s pomenovanou témou a ročníkom | poznámka 7 k rámcovému učebnému plánu | | Učebné osnovy predmetov | Konkrétne učivo a ročníkové ciele, najmä v oblastiach Človek a spoločnosť, Človek a svet práce a Matematika a informatika | § 9 ods. 7 školského zákona | | Hodnotenie žiakov | Ako škola overí, že žiak dosiahol gradačné body na konci cyklu | kap. 12 štátneho vzdelávacieho programu |

Najkonkrétnejšie z toho sú tematické dni. Škola ich realizuje v 2. a 3. cykle pre každú triedu v rozsahu najmenej štyroch vyučovacích dní za polrok, jeden deň je šesť vyučovacích hodín, a ciele a obsah pre jednotlivé ročníky si zadefinuje v ŠkVP. Osem dní ročne v každom ročníku od štvrtého vyššie je rozsah, ktorý sa nedá napísať jednou vetou. Ukážkový učebný plán v sprievodcovi Tvorba školského vzdelávacieho programu má medzi ôsmimi tematickými dňami priamo položku „Deň finančnej gramotnosti". Je to ukážka, nie povinnosť — ale je to najrýchlejší spôsob, ako finančnú gramotnosť dostať do dokumentu doložiteľne.

Úrovne štandardu verzus cykly: kde to nesedí

Toto je miesto, kde sa dva dokumenty rozchádzajú a kde škola musí urobiť vlastné rozhodnutie.

| Národný štandard (2017) | Nový štátny vzdelávací program (2023) | |---|---| | Úroveň 1 — primárne vzdelávanie, 1. až 4. ročník | 1. cyklus, 1. až 3. ročník, gradačný bod na konci 3. ročníka | | Úroveň 2 — druhý stupeň ZŠ | 2. cyklus, 4. a 5. ročník, gradačný bod na konci 5. ročníka | | Úroveň 3 — úplné stredné vzdelanie | 3. cyklus, 6. až 9. ročník, gradačný bod na konci 9. ročníka |

Štvrtý ročník je presne ten spor. V štandarde patrí ešte pod úroveň 1, v novom kurikule už pod druhý cyklus, ktorého očakávania sú napísané na koniec piateho ročníka. Ak škola prepíše štandard do osnov mechanicky, štvrtákom naloží obsah primárneho stupňa a piatakom skokovo obsah druhého stupňa.

Praktické riešenie: neriaďte sa úrovňami štandardu, riaďte sa gradačnými bodmi z prílohy a štandard použite ako zásobník konkrétnych očakávaní. Na konci 3. ročníka má žiak podľa prílohy vnímať peniaze ako prostriedok výmeny a prevziať zodpovednosť za svoje rozhodnutia vrátane osobných údajov. Na konci 5. ročníka má vedieť vyjadriť hodnotu veci ako výsledku práce a plánovať činnosti na základe osobného rozpočtu. Na konci 9. ročníka má vysvetliť význam daní, uplatňovať práva spotrebiteľa, rozlíšiť úverové a sporiace produkty a odhadnúť čas potrebný na dosiahnutie finančného cieľa. Očakávania štandardu k týmto bodom priraďte, nie naopak.

Šesť tém štandardu a kam ich v novom kurikule zaradiť

Štandard je usporiadaný do šiestich tém a výslovne pripúšťa, že ich poradie určuje škola pri implementácii do svojho ŠkVP:

1. Finančná zodpovednosť spotrebiteľov
2. Plánovanie, príjem a práca
3. Rozhodovanie a hospodárenie spotrebiteľov
4. Úver a dlh
5. Sporenie a investovanie
6. Riadenie rizika a poistenie

Prvé tri sa v novom kurikule prirodzene viažu na oblasť Človek a spoločnosť a na Človek a svet práce; matematická časť (percentá, úrok, rozpočet) na Matematiku a informatiku. Témy 4 až 6 sú v základnej škole realistické len v treťom cykle a ich pokrytie sa dá elegantne vyriešiť práve tematickým dňom, kde má škola šesť hodín v kuse a môže pozvať externého odborníka. Sprievodca NIVaM tematické dni odporúča presne pre témy, ktoré vyžadujú „dlhodobejší a systematickejší prístup v rámci blokového vyučovania".

Kontrolný zoznam pred prerokovaním v pedagogickej rade

• Je finančná gramotnosť menovaná v kapitole ciele výchovy a vzdelávania, a nie iba v úvodnej fráze o modernej škole?
• Má učebný plán pri každom ročníku 2. a 3. cyklu pomenované tematické dni vrátane toho, ktorý z nich je venovaný financiám?
• Je v učebných osnovách aspoň jedného predmetu na cyklus konkrétne učivo, ktoré k finančnej gramotnosti smeruje, s uvedeným ročníkom?
• Sedia ročníkové ciele s gradačnými bodmi na konci 3., 5. a 9. ročníka, nie s úrovňami štandardu?
• Je v kapitole o hodnotení napísané, ako škola overí dosiahnutie týchto bodov? Postačí formatívne hodnotenie a výstup z tematického dňa; známka z finančnej gramotnosti neexistuje.
• Odkazuje dokument na národný štandard ako na zdroj, z ktorého škola čerpala? Uvádzať zdroje je vzor, ktorý ministerstvo v Usmernení pre základné školy používa aj pri nových kapitolách podľa § 7 ods. 4 písm. i) a j).

Čo do ŠkVP nepatrí

Celý text národného štandardu ako prílohu. Je to 17 strán očakávaní pre všetky stupne vrátane strednej školy a väčšina z nich sa základnej školy netýka. Kapitola nazvaná „Prierezové témy" tiež nie — ten pojem patrí štátnemu vzdelávaciemu programu z roku 2015 a v novom kurikule nemá obsah, na ktorý by odkazoval.

A ešte jedna vec, ktorá sa v dokumentoch objavuje často: vyhlásenie, že škola „rozvíja finančnú gramotnosť vo všetkých predmetoch". Ak k tomu nie je v žiadnych osnovách ani v učebnom pláne priradený ročník, hodina alebo výstup, je to veta bez obsahu. Konkrétny zápis v jednom predmete unesie kontrolu lepšie než všeobecné tvrdenie o všetkých.

Ako sa v ŠkVP zapisujú ostatné prierezové gramotnosti, rozoberá článok o čitateľskej a vizuálnej gramotnosti. Ak riešite, čo musí byť hotové v najbližšom termíne, prehľad je v článku o termíne 31. augusta 2026, a rozdiel medzi štátnym a školským vzdelávacím programom vysvetľuje slovník pojmov.